Reklama
Huby sa delia podľa viacerých kritérií, pre nás je však dôležité najmä to, či z nich môžeme pripraviť chutné a bezpečné jedlo.
Zdroj: Dobré jedlo/Laura Witteková
Zdroj: Dobré jedlo/Laura Witteková
Zdroj: Dobré jedlo/Laura Witteková
Galéria k článku
26 fotografiíPrejsť do galérie
Jedlé aj jedovaté huby
Zdroj: Shutterstock
Bedľa vysoká.
- Jedlé huby – Patria sem huby, ktoré sú vhodné na konzumáciu, ako napríklad dubáky, kuriatka, hliva, šampiňóny či masliaky.
- Nejedlé huby – Tieto huby síce nie sú jedovaté, ale nemajú žiadnu kulinársku hodnotu, často sú chuťovo nepríjemné alebo tvrdé.
- Jedovaté huby – Obsahujú toxické látky, ktoré môžu byť pre človeka veľmi nebezpečné alebo dokonca smrteľné. Medzi najznámejšie jedovaté huby patria muchotrávka zelená, muchotrávka tigrovaná alebo muchotrávka červená.
- Liečivé huby – Používajú sa v tradičnej medicíne vďaka ich liečivým vlastnostiam, ktoré má napríklad hliva ustricová, reishi alebo shiitake.
Ako ich rozlíšite?
Zber húb niky nepodceňujte. Dôležité informácie, ktoré vám pomôžu pri prechádzke jesenným lesom, sme si prečítali aj na webe časopisu Poľovníctvo a rybárstvo.
Zdroj: Shutterstock
Jedlé šampiňóny.
- Najznámejšie pravidlo na odlíšenie jedlých a nejedlých húb sa týka plávok (Russula). Tie, ktoré sú na chuť štipľavé sú nejedlé, kým tie s miernou, neštipľavou dužinou môžete bez obáv vložiť do košíka.
- Príbuzné rýdziky (Lactarius) zbierajte predovšetkým také, ktorých dužina roní mlieko oranžovej až krvavočervenej farby.
- Pri pečiarkach (Agaricus), ktoré voláme šampiňóny, si všímajte sfarbenie dužiny na rozrezaných plodniciach. Ak na vzduchu rýchlo a intenzívne zožltnú, pričom nemajú príliš vábnu vôňu, s istotou je to jedovatý druh.
- Riziko otravy výrazne klesne, keď pred lupeňovitými hubami uprednostníme tie, ktoré majú na spodnej strane klobúka rúrky. Ide najmä o skupinu takzvaných hríbovitých húb, tvoriacich symbiózu – mykorízu s rôznymi drevinami. Aj medzi nimi sa však nájdu jedovaté či nejedlé druhy. Ako z nich teda vytriedime jedlé? Najlepšie je začať vylúčením tých jedovatých a nejedlých.
Video Player is loading.
Navarené Zlatou vareškou: Hríbová polievka s mrveničkou ako od starkej!Pozor na jedovaté huby!
Zdroj: Shutterstock
Hríb satanský.
- Symbolom a najväčším postrachom je v tejto skupine húb nepochybne hríb satanský (Rubroboletus satanas), v rôznych regiónoch Slovenska známy ako satan, nemec či karmazín. Hoci je jedovatý len surový, a približne po polhodinovej tepelnej úprave sa jeho termolabilné toxíny strácajú, neodporúča sa ho konzumovať. Dospelé plodnice satana majú ústia rúrok v odtieňoch karmínovočervenej až oranžovej.
- Jedovaté účinky v surovom stave sa prisudzujú aj hríbu purpurovému (Rubroboletus rhodoxanthus), ktorý sa od hríba satanského líši jemne purpurovým odtieňom na okraji klobúka.
- Surový je jedovatý aj hríb Le Galovej (Rubroboletus legaliae), ktorý má celý klobúk s purpurovohnedým odtieňom. Tieto druhy hríbov rastú veľmi vzácne v teplých dubinách na juhu Slovenska.
- V podhorských a horských oblastiach pod ihličnanmi je bežnejší jedovatý hríb úhľadný horský (Rubroboletus rubrosanguineus). Charakterizuje ho sivopurpurový klobúk, karmínovočervené rúrky i hlúbik a červená sieťka na hlúbiku.
- Jedovatým aj jedlým muchotrávkam sa venujeme na ďalšej strane >>>
Muchotrávky
Zdroj: Shutterstock
Muchotrávka červenkastá je veľmi chutná huba, ale musí byť tepelne spracovaná!
Muchotrávky (lat. Amanita) sú veľmi rôznorodá skupina húb, pričom niektoré sú jedlé, iné smrteľne jedovaté. Je dôležité vedieť, ktoré z nich sú bezpečné na konzumáciu, pretože niektoré jedlé druhy sa môžu ľahko zameniť s jedovatými. Tu je základné rozdelenie:
Jedlé muchotrávky:
- Muchotrávka cisárska (Amanita caesarea): Jedna z najchutnejších jedlých húb, známa aj pod názvom cisárka. Má oranžovo-červený klobúk a žlté lupene. Táto huba bola považovaná za delikatesu už v starovekom Ríme.
- Muchotrávka pošvatá (Amanita vaginata): Má šedý alebo hnedý klobúk, a na rozdiel od jedovatých druhov nemá prsteň. Je jedlá, ale nie je veľmi často zbieraná kvôli jej vzhľadu, ktorý môže pripomínať jedovaté druhy.
- Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens): Jedlá huba, avšak len po tepelnej úprave! V surovom stave je jedovatá, pretože obsahuje toxíny, ktoré sa ničia varom klobúk má svetlú, béžovú až červenkastú farbu, ktorá môže byť pokrytá bielymi alebo sivými šupinkami.
Jedovaté muchotrávky
Zdroj: Shutterstock
Jedovatá muchotrávka červená.
- Muchotrávka zelená (Amanita phalloides): Najznámejšia smrteľne jedovatá huba. Má olivovo-zelený klobúk a biele lupene. Obsahuje vysoko toxické látky (amanitíny), ktoré spôsobujú smrť aj po konzumácii malého množstva.
- Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina): Jedovatá huba s hnedým klobúkom posiatym bielymi škvrnami. Obsahuje toxíny, ktoré môžu spôsobiť silné halucinácie, otravu a v niektorých prípadoch aj smrť.
- Muchotrávka červená (Amanita muscaria): Typická svojim červeným klobúkom s bielymi bodkami. Hoci nie je tak smrteľne jedovatá ako muchotrávka zelená, obsahuje toxíny, ktoré môžu spôsobiť halucinácie, nevoľnosť a otravu.
- Muchotrávka biela (Amanita verna): Smrteľne jedovatá, podobne ako muchotrávka zelená. Má čistobiely klobúk a je veľmi nebezpečná kvôli podobnosti s niektorými jedlými hubami.