Odborníčka radí: Prečo NEVYRADIŤ pečivo z jedálnička? Čítajte!

Pretrváva mýtus, že lepok je vinník množstva zdravotných problémov – od zažívacích ťažkostí cez únavu, nízku výkonnosť a zlú koncentráciu až po problémy s pleťou. Bezlepkové šialenstvo odštartovala v roku 2011 kniha amerického kardiológa Williama Davisa Wheat.

Športovci, celebrity a samozrejme, výrobcovia a predajcovia potravín si pochvaľovali, ako život bez obilnín vylepšil ich zdravie, fyzické aj duševné výkony. A tak sa z okrajového sortimentu pre tých, ktorým lepok naozaj nerobí dobre (celiakiou trpí asi len jedno percento obyvateľov, alergiou ešte menej), stal marketingový ťahák v štýle - vysaďte lepok a budete zdraví a šťastní. Druhým mýtom je, že pečivo môže za kilogramy navyše. Na ňom je postavená obľúbená low carb, teda nízkosacharidová diéta.

„Dôvod, prečo stále koluje presvedčenie o prospešnosti vyradenia pečiva pri chudnutí, je jednoduchý: u mnohých ľudí tvorí pečivo podstatnú časť jedálnička, a pokiaľ ho na nejaký čas vyradia, dôjde k poklesu príjmu energie, a teda aj k chudnutiu,“ vysvetľuje „zázračný“ efekt bezpečivového stravovania nutričná terapeutka Mgr. Michaela Gorčíková a pripomína, že pre chudnutie platí základné pravidlo: príjem energie musí byť nižší ako celkový výdaj.

„Takže chudnúť sa dá bez problému aj s pečivom, a to aj v prípade, že si ho dáte na večeru. Všetko závisí od celodenného jedálnička a príjmu energie,“ dodáva. Vyraďovať pečivo určite nikomu neodporúča, pokiaľ na to nie je zdravotný dôvod. „Jednak sa tým ochudobňujeme o rad dôležitých živín, ktoré nám potom môžu v strave chýbať, taktiež to nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné,“ naráža na to, že nemá veľký zmysel púšťať sa do krátkodobých diét.

Dôležité je nastaviť si zdravý jedálniček, ktorý zvládneme dodržiavať dlhodobo. A doň patrí aj pečivo. „Je dôležitým zdrojom polysacharidov, ktoré nám dodávajú energiu a majú dobrú sýtiacu funkciu. Ďalej obsahuje rastlinné bielkoviny, vitamíny skupiny B, minerálne látky (fosfor, draslík, železo, zinok…) a zdraviu prospešnú vlákninu,“ sumarizuje prínos pečiva pre naše zdravie a rýchlo dopĺňa, že zásadný je, samozrejme, výber. „Je rozdiel, či pravidelne konzumujeme biele pečivo alebo vyberáme výživovo hodnotnejšie celozrnné či ražné.“

Pečivo celozrnné, ražné alebo ražno-pšeničné obsahuje vyššie množstvo vlákniny. „Takže lepšie zasýti a uchováva si viac vitamínov skupiny B a minerálnych látok. V obchode hľadajte chlieb tiež pod názvom sedliacky, moskovský či kyjevský, prípadne grahamový, pri ktorom je legislatívne zaručený vyšší podiel raže,“ dáva Michaela Gorčíková návod na nákupy.

Vzrástla dostupnosť kváskového pečiva, ktoré je podľa nutričnej terapeutky určite lepšou voľbou. „No ani pečivo nakysnuté droždím, pokiaľ je celozrnné alebo obsahuje vyšší podiel raže, nie je šliapnutím vedľa,“ upokojuje tých, ktorí nemôžu kvásku prísť na chuť. Ako odborníčka objasňuje, výhoda pečiva z neho je, že je vďaka dlhšiemu procesu výroby lepšie stráviteľné, chuťovo ľahko kyslasté a má dlhšiu trvanlivosť. „V obchode ich nájdete pod názvami ‚kvasového či kváskového typu‘...,“ dopĺňa informácie. Pečivo s droždím nielen rýchlejšie tvrdne, ale vďaka urýchlenej výrobe a pridaným aditívam môže u niektorých jedincov spôsobovať tráviace ťažkosti.

„Pre pravidelnú dennú konzumáciu je najmenej vhodné bežné pšeničné pečivo – práve kvôli nedostatočnej vláknine (nízky sýtiaci efekt) a nižšiemu obsahu mikroživín,“ vysvetľuje ešte Michaela Gorčíková, ale opäť upokojuje, že občasná konzumácia bieleho pečiva v rozumnom množstve naše zdravie ani chudnutie rozhodne neohrozí. „To platí aj pre pečivo sladké, kysnuté alebo vyprážané, ktoré by sa však vo vyváženom jedálničku malo objavovať iba príležitostne,“ usmieva sa.

Na pultoch často prevažuje to, ktoré bolo šokovo zmrazené a v obchode rozpekané. Michaela Gorčíková ho nezavrhuje. „Rozpekané pečivo, v obchode uvedené ako ‚zo zmrazeného polotovaru‘ sa od čerstvého líši technologickým postupom, ale zloženie môže byť niekedy veľmi podobné,“ dodáva. Zároveň upozorňuje, že vo väčšine prípadov obsahuje viacero aditív.

„Pre výrobu rozpekaného pečiva neexistuje jednotný postup, takže to nemusí nutne platiť vždy. Aj čerstvé pečivo totiž môže obsahovať celý rad ‚zlepšujúcich‘ látok. Každopádne u rozpekaného sa bez éčok rozhodne nezaobídeme,“ vysvetľuje a odporúča riadiť sa primárne typom použitej múky.

Ceny pečiva rovnako ako všetkého rastú. To môže byť motiváciou zarobiť cesto doma. Podľa Gabi Hradeckej, ktorá organizuje kurzy pečenia chleba, sa domáce pečenie určite oplatí. Hlavnú výhodu vidí v tom, že vieme, čo doň dávame. „Viem, že môj základný chlieb sa skladá z piatich surovín: ražného kvasu, vody, pšeničnej múky, soli a rasce. Zloženie kupovaného pečiva je rôznorodé a nikdy to nie je päť kvalitných surovín ako pri chlebe upečenom doma,“ hovorí.

Keď máme doma kvások, nemusíme ho použiť iba do bochníka. Dá sa použiť aj do sladkého pečiva, alebo do polievok. Pečivo jednoducho do nášho života patrí. A nejde len o potravinu. Ako hovorí Gabi Hradecká, chlieb je veľký dar, niečo, čo rodinu zbližuje. „Držím sa pravidla: kým pečiem chlieb, tak žijem. Umenie upiecť chlieb je pre mňa základom bytia.“

Autorka: NICOLE MRZENOVÁ, TÝŽDENNÍK KVĔTY