TRAPASY CELEBRÍT v kuchyni: Ups, toto sa nevydarilo, aspoň sme sa nasmiali!

Žiaľ, občas sa mi stáva, že nakúpim suroviny na dobrý koláč, vymiešam ich podľa receptu, zašpiním pritom kopec riadov a dám ho do rúry, aby sa pekne upiekol. A potom naň zabudnem. Zistím, že ho pečiem, až keď prihára... A už je neskoro. Zakaždým verím, že sa mi to už nestane. Podobne ako pri parkovaní v nákupnom centre, nikdy nepochybujem, že si zapamätám, kde som auto nechala. A potom ho v garáži zdĺhavo hľadám. No a raz sa mi podarilo do koláča zameniť soľ s cukrom. Uznáte, že pol hrnčeka soli sa v koláči len tak nestratí...

Ako mladá gazdinka som piekla kačicu. Pekne som ju nasolila, dala do pekáča a krásne chrumkavú som začala porciovať, keď som zistila, že som vnútri nechala drobky v igelitovom vrecku. Ako dievča z dediny, kde sme hydinu nekupovali, len chovali, som vôbec netušila, že v nej môže byť ukrytý takýto balíček.

Pri dvoch deťoch a psovi sa mi dejú v kuchyni rôzne veci… Napríklad som varila cestoviny a vložila som ich do neprevarenej vody. Po niekoľkých minútach som hrniec odokryla a zdali sa mi akési čudné! A ešte som občas vykoľajená pred mojou svokrou, ktorá vynikajúco varí. Mám pred ňou veľký rešpekt, začne mi všetko padať z ruky, napriek tomu, že si myslím, že som v kuchyni inak dosť obratná.

Moja prvá hovädzia polievka, po troch mesiacoch manželstva. Manžel Ivan ju jedol, ja nedočkavo čakám, že bude chváliť. Namiesto toho sa spýtal: A prečo sú v nej zápalky?Neviem kedy mi tam spadla celá krabička… Namiesto mäsového to bol skôr sírový vývar. Z hovädziny som neskôr vypražila rezne. Boli tvrdé ako podošva!

Mame a jej kamarátke som išiel variť „turka“, ktorého má rada dodnes. Zalial som kávu, aj som ju osladil. Rátal som s tým, že ma obe pochvália. Na počudovanie som ale z izby počul prskanie, pretože namiesto cukru som do hrnčekov dal za dve lyžičky soli...
A ešte jeden: So súrodencami sme mali chuť na karamel, odkukal som od mamy, ako robí grilážky. Do nového hrnca som dal rozpustiť kryštálový cukor, miešal som ho, až dobre stuhol, ani lyžica sa nedala vybrať. Vystrašil som sa, tak som celý hrniec vyhodil ďaleko na roľu do snehu. Akože sa stratil… Mama ho oplakala, a veľmi sa čudovala, keď ho zbadala na jar za domom. Sneh aj karamel sa rozpustili a hrniec bol krajší ako nový!

Môj dobrý známy, úspešný biznisman, ma pozval do vychýrenej pražskej reštaurácie. Keď sa ma čašník spýtal čo si dám, bez váhania som odpovedal: No predsa vyprážaný syr! Čašník mi vraví, to tu nepodávame, ten si dajte v ícečku... Trval som na svojom, tak mi nakoniec urobili vyprážaný dlhozrejúci švajčiarsky a holandský strašne drahý syr. Čašník mal slzy v očiach, keď mi ho niesol s tatárkou a hranolkami.

Pamätám si na svoj prvý šošovicový prívarok, ktorým som chcela potešiť môjho priateľa, teraz manžela Maroška. No s takým zanietením som ho varila, až som to prehnala so zápražkou a lyžica v tanieri doslova stála. Ale zjedol ho s láskou….