Top 20 SLOVENSKÝCH jedál: Tieto kraľujú v rebríčku a mnohé jeme na Vianoce!

Známy gastro portál Tasteatlas nedávno aktualizoval zoznam TOP 42 slovenských potravín a špecialít, ktoré odporúča na Slovensku okoštovať. Pozrite sa s nami na prvých 20 z nich.

Tradičná pochúťka pre všetky deti na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku i Chorvátsku krupice sa dá vylepšiť podľa chuti maslom, kakaom, čokoládou, alebo škoricou a vanilkou, ktoré ho rozvoňajú Vianocami. Môžete ju posypať aj rozdrvenými perníčkami. Poradíme vám, že bude jemnejšia, ak v pomere približne 3:1 zmiešate krupicu so Zlatým klasom.

Malé "taštičky" zo zemiakového cesta, plnené bryndzovo-zemiakovou zmesou, alebo len čistou bryndzou, sa po uvarení posypú opraženou prerastenou slaninkou s cibuľou. Podávajú sa aj s kyslou smotanou a v diétnejšej verzii sa môžu posypať len pažítkou.

Tieto povrázky, ktoré sa niekedy spletajú do korbáčikov, sa vyrábajú v Zázrivej z kravského i ovčieho hrudkového syra. Ten sa sparí v horúcej vode a ručne sa z neho ešte za horúca ťahajú „vojky“. Niekedy sa aj jemne zaúdia. Sú vynikajúcou pochúťkou pri rôznych príležitostiach k vínu, ale aj do bagiet, na chlebíčky, či na ozdobenie polievok a šalátov.

Vyrábajú sa na Orave od od 2. polovice 19. storočia, podobne ako "vojky", z pareného syra, ktorý sa po vyťahaní na povrázky ručne splieta do tvaru korbáčikov. Údené majú dymovú vôňu, tmavo žltú farbu a sú zvyčajne slanšie ako neúdené. Atraktívna pochúťka nie len pre turistov, sa na salašoch kupuje najmä pred vianočnými a novoročnými sviatkami na kilá!

Mäkký syr s typickou aromaticko - kyslasto - pikantnou vôňou a chuťou sa vyrába z čistého ovčieho mlieka, alebo zo zmesi ovčieho a kravského. V tom prípade musí byť ovčej zložky minimálne 50 percent. Okrem iných slovenských špecialít, pre ktoré je bryndza typická, je výborná do nátierky - šmirkas, s trochou masla, prípadne kyslej smotany, nakrájanej cibuľky a mletej papriky.

Nádherne voňavý dutý valcovitý koláč, ktorého originál pečú len v Skalici. Kysnuté cesto sa v pásoch navíja na "trdlo" - drevený valec a obalené orechmi sa pečie pri otvorenom ohni v peci do zlatista. Trdelník najlepšie chutí čerstvý. Na trhoch sa predávajú aj trdelníky, ktoré ale nie sú pravé skalické, a sú obalené v rôznych zmesiach orechov, škorice, kokosu a vanilkového cukru.

Mäsová klobásová pochúťka, bez ktorej sa nezaobíde žiadna dobrá opekačka a grilovačka. No špekačiky sa používajú aj pri príprave polievok, či napríklad "slepého " gulášu so zemiakmi a cibuľou, ale obľúbené sú aj ako nakladané utopence. Ich tradičná výroba má v Česko - Slovensku vyše storočnú tradíciu. Špekáčiky získali ochrannú známku od Európskej komisie s označením „Zaručená tradičná špecialita“.

Sladký tradičný vianočný koláč pletený z viacerých valčekov cesta podobného brioške. Ochucuje sa často rumom, citrónovou alebo pomarančovou kôrou, mandľami, kandizovaným i sušeným ovocím. Tvar vianočky má symbolizovať malého Ježiška v jasliach, zavinutého do perinky.

Názov okrúhleho sladkého múčnika z kysnutého cesta, je odvodený od českého slova "kola", čo znamená kolieska. Plnia sa tradične slivkovým lekvárom, makom alebo tvarohom. Aj keď svoju tradíciu majú v Čechách a na Morave, obľúbené sú aj na Slovensku, kde ich pečieme a voláme ako moravské alebo svadobné koláče.

Základnou surovinou tohto polotvrdého polotučného pareného i nepareného, údeného i neúdeného syra v tvare šišky, s prídavkom živej kultúry z kyslomliečnych baktérií, je samostatne ovčie alebo kravské mlieko alebo ich zmes. Na Slovensku sa vyrába od začiatku 18. storočia. V roku 2008 sa stal slovenský oštiepok po skalickom trdelníku, slovenskej parenici a slovenskej bryndzi štvrtým výrobkom s chráneným zemepisným označením na Slovensku.

Tradičný polomäkký nezrejúci parený syr je tiež produktom s chráneným zemepisným označením. Musí mať minimálne 50-percentný podiel ovčieho mlieka a tvar zvitkov s priemerom 6-8 cm, vysoký 5-8 cm. Parenicu vyrábali pôvodne salašníci ručne len z ovčieho mlieka. Parenica je navinutá v dvoch rolkách spojených do tvaru písmena S alebo do špirály. Rolky sú zviazané syrovou šnúrkou alebo retiazkami.

Vynikajúca sladká pochúťka z jemného kysnutého cesta pravdeopodbne pochádza z východnej alebo južnej časti Rakúska a patrila k tradičným jedlám rakúsko-uhorskej kuchyne. Buchty sa u nás najčastejšie plnia slivkovým lekvárom a po parení sa polejú výdatne maslom a posypú makom alebo inými posýpkami.

Klasická slovenská výdatná a zdravá polievka z kyslej kapusty je obľúbeným jedlom najmä v zimných mesiacoch. V mnohých regiónoch Slovenska patrí v rôznych variáciách - a mäsom, klobásou, rybou, bez mäsa, so sušenými hubami, krúpami... k tradičným vianočným pokrmom.

Aj keď sa tieto malé "knedle" z vareného zemiakového cesta na Slovensku najčastejšie jedia s bryndzou, halušky sa podávajú s obľubou aj napríklad s dusenou kyslou kapustou, posypané opečenou slaninou a volajú sa strapačky. Príprava cesta aj postup, kedy sa hádžu po kúskoch do vriaceh osolenej vody, sú rovnaké. No halušky majú aj veľa sladkých variácií s makom, tvarohom...

Typické maďarské jedlo z duseného bravčového alebo hovädzieho mäsa sa udomácnilo v tých najrôznejšách podobách aj na Slovensku. Základom je dobrý zahustený základ z cibule, papriky - aj mletej červenej a paradajok. Ostatné je na fantázii každého kuchára, niekto doň pridáva aj pikantnú klobásu. Výborné je mäso kombinovať napríklad s fazuľou, zemiakmi alebo hubami.

Nadýchané okrúhle zlatisté koláčiky z kysnutého cesta, vysmážané v oleji, sú tradičnou pochúťkou fašiangového obdobia. Najčastejšie sa podávajú s jahodovým džemom alebo ľahkou jahodovou penou, no moderní pekári a cukrári ich dokážu naplniť tými najrôznejšími plnkami: pudingom, makom, karamelom, vanilkovým, čokoládovým i ovocným krémom... Prvé receptúry sa zachovali v nemecky hovoriacich krajinách a predstavovali symbol hojnosti a plodnosti.

Jedno z najjednoduchších jedál, ktoré vie ale naozaj dobre pripraviť len málo gazdiniek! Cesto s múkou a zemiakmi sa vaľká do kruhu a pečie nasucho alebo na troške masti do zlatista. Lokše sa jedia samotné, len omastené domácou masťou, alebo plnené na slano aj na sladko. Nedomysliteľná pochúťka hodovaní i vianočných trhov.

O bryndzi a bryndzových haluškách sme si dlho mysleli, že ju vymysleli slovenskí bačovia. No musíme sa zmieriť s tým, že názov i pôvod bryndze je v pastierskych kultúrach Balkánskeho polostrova a Stredomoria. Slovo bryndza pochádza z rumunského slova brânză. Valaši z tejto krajiny priniesli v 17. storočí na naše územie aj bryndzové halušky. Najmä v podhorských oblastiach sa postupne udomácnili a považujeme ich za osvojené jedlo. Dnes ide o špecialitu, ktorá je považovaná za tradičné slovenské jedlo.

Bez ich vône si len ťažko predstaviť hociktorú slovenskú kuchyňu. Klasické cesto z najemno nastrúhaných surových zemiakov, trochy múky alebo strúhanky, vajíčok, majoránu, cesnaku, soli a korenia, si občas vylepšujeme rôznymi inými ingredienciami. Najlepšie sú opečené na zmesi oleja a masti. Vynikajúco chutia namiesto chleba ku kyslým polievkam, ale sú aj vhodnou prílohou k mäsovým jedlám.

Od roku 2010 je názov "Ovčí salašnícky údený syr" zapísaný v registri
zaručených tradičných špecialít. Vyrobený je na salašoch zo 100 % ovčieho mlieka z horských oblastí. Zaúdený ovčí syr má dlhšiu trvanlivosť, výraznejšiu, jemne pikantnú chuť a jemnú dymovú vôňu. Pri spracovaní sa musí tiež zachovať tradičný spôsob údenia.