Najväčšie mýty o varení: Týmto hlúpostiam stále veríte? Môžu vám pokaziť jedlo!

Mnohí veria, že pridaním oleja do vody pri varení cestovín zabránia ich zlepeniu. V skutočnosti olej pláva na povrchu vody a nemá vplyv na samotné cestoviny. Navyše, môže spôsobiť, že omáčka sa na cestoviny horšie prichytí, čím sa zníži chuťový zážitok. Aby ste predišli zlepeniu, stačí cestoviny počas varenia občas premiešať. ​

Často počujeme, že osolením vody dosiahneme jej rýchlejší var. Pravdou je, že soľ mierne zvyšuje bod varu vody, čo by teoreticky mohlo spomaliť proces varenia. Tento rozdiel je však taký malý, že je v praxi zanedbateľný. Soľ pridávame do vody predovšetkým kvôli dochuteniu potravín, nie kvôli urýchleniu varenia. ​

Mnohí predpokladajú, že alkohol pridaný do jedla sa počas varenia úplne odparí. V skutočnosti závisí množstvo zvyškového alkoholu od dĺžky a spôsobu varenia. Aj po hodinách varenia môže jedlo obsahovať malé množstvo alkoholu. Pre úplné odstránenie alkoholu by bolo potrebné jedlo variť veľmi dlho, čo nie je vždy praktické. ​

Existuje predstava, že varením zeleniny prichádzame o všetky jej výživové hodnoty. Aj keď niektoré vitamíny, najmä vitamín C, sú citlivé na teplo, mnohé živiny zostávajú zachované. Navyše, tepelné spracovanie môže zvýšiť dostupnosť určitých antioxidantov, ako je lykopén v paradajkách. ​

Farba mäsa nie je vždy spoľahlivým indikátorom jeho čerstvosti. Hovädzie mäso môže mať tmavšiu farbu v dôsledku zrenia, čo je prirodzený proces zlepšujúci jeho chuť a krehkosť. Dôležitejšie je sledovať vôňu, textúru a dátum spotreby mäsa. ​

Mnohí predpokladajú, že tmavé pečivo je automaticky zdravšie ako biele, no v skutočnosti to nemusí byť pravda. Farba pečiva totiž nie vždy znamená, že ide o celozrnný výrobok. Veľa pekární a výrobcov pečiva pridáva do cesta karamel, melasu, slad alebo potravinové farbivá, aby vytvorili dojem, že ide o zdravší produkt.

V minulosti sa verilo, že konzumácia vajec zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi. Novšie štúdie však ukazujú, že vajcia obsahujú "dobrý" cholesterol a pri bežnej konzumácii nemajú negatívny vplyv na zdravie srdca. ​

Novšie vedecké štúdie však ukazujú, že vajcia obsahujú prevažne HDL cholesterol (tzv. „dobrý“ cholesterol), ktorý zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravia ciev a metabolizme tukov. Na rozdiel od LDL cholesterolu („zlého“ cholesterolu), ktorý sa môže usadzovať na stenách tepien, HDL pomáha jeho odbúravaniu a transportu z tela von.

Niektorí veria, že konzumácia alkoholu môže podporiť chudnutie, pretože niektoré druhy alkoholu, ako napríklad víno alebo tvrdý alkohol, neobsahujú tuky a môžu dočasne zvýšiť telesnú teplotu a metabolizmus. Tento mýtus je však zavádzajúci a v skutočnosti môže mať alkohol opačný efekt.

Alkohol obsahuje vysoké množstvo tzv. „prázdnych kalórií“, ktoré neposkytujú telu žiadne dôležité živiny. Napríklad 1 pohár vína (150 ml) obsahuje približne 120 – 150 kcal, pivo (500 ml) okolo 200 kcal a koktaily môžu presiahnuť až 300 – 400 kcal na pohár kvôli pridaniu cukru a sirupov.

Keďže alkohol sa v tele spracováva ako prioritný zdroj energie, jeho metabolizácia môže spomaliť spaľovanie tukov a odsunúť spracovanie iných makronutrientov, ako sú sacharidy a bielkoviny.

Mnohí si myslia, že stačí odstrániť viditeľnú pleseň na potravine, napríklad odrezať postihnutú časť syra, chleba alebo ovocia, a zvyšok je bezpečný na konzumáciu. Tento postup však môže byť veľmi riskantný, pretože pleseň, ktorú vidíme na povrchu, je len časťou celého problému.

Pleseň sa dokáže šíriť hlboko do štruktúry potraviny, a to aj vtedy, keď voľným okom nevidíme ďalšie známky kontaminácie. Okrem toho mnohé druhy plesní produkujú nebezpečné mykotoxíny, ktoré môžu poškodiť pečeň, obličky a dokonca mať karcinogénne účinky. Tieto toxíny sa môžu nachádzať v celej potravine, nielen v mieste, kde sa pleseň objavila.

Niektoré bylinky, ako oregano, rozmarín, tymian či bobkový list, uvoľňujú svoju chuť pri dlhšom varení. Sú to bylinky s pevnejšími listami a intenzívnejším aromatickým profilom, ktoré sa postupne rozvinú pri dlhšom pobyte v horúcej tekutine. Práve preto sa pridávajú už na začiatku varenia, napríklad pri dusení mäsa, príprave omáčok, polievok alebo vývarov. Ich chuť a vôňa sa pri pomalom varení stávajú hlbšími a bohatšími, pričom dodávajú jedlu charakteristickú arómu.

Naopak, jemné a krehké bylinky, ako bazalka, petržlen, koriander, pažítka alebo estragón, majú jemnejšiu arómu, ktorá sa pri dlhom varení vytráca. Vysoké teploty ich éterické oleje rýchlo odparia, čo znamená, že jedlo stratí ich sviežu chuť a vôňu. Preto by sa mali pridávať až na konci varenia alebo pri servírovaní, aby si zachovali svoju charakteristickú chuť a sviežosť. Napríklad, bazalka je ideálna na dochutenie cestovín alebo pizze tesne pred podávaním, petržlen krásne zvýrazní chuť vývarov či grilovaných jedál a koriander dodá exotický nádych ázijským a mexickým pokrmom.