Miluje dobré jedlo! Ešte viac ako variť a piecť ju baví dobroty koštovať a porovnávať. Už viac ako osem rokov zbiera overené recepty a cenné rady od uznávaných šéfkuchárov, výživových špecialistov, lekárov, blogerov aj farmárov z celého Slovenska, aby vám ich mohla prinášať v časopise aj na webe Dobrého jedla.

Katarína Brunovská

Možno je naozaj najvyšší čas poriadne si zamúčiť vlastnú kuchyňu. „Veď pirohy, perky, párance a&nbsp;spol. kedysi varili už malé dievčatá. Stačilo, že dočiahli na stôl,“ usmieva sa etnologička Katarína Nádaská. Počas svojich bádateľských ciest naprieč Slovenskom okúsila múčnych jedál, pre ktoré strácame za stolom zábrany, neúrekom. „V našej kuchyni majú svoje dôležité miesto, keďže mäso sa jedávalo skôr výnimočne. Naopak, cestoviny boli nenáročné na suroviny a rýchlo hotové. Okrem toho, jedli sa z&nbsp;jednej obrovskej misy, čo bolo veľmi praktické. Najmä počas prác na poli, ktoré trvali od jari do jesene, si ich preto naši predkovia dopriali pokojne každý deň.“

Jedna z našich najznámejších etnologičiek a historičiek nosí v hlave neuveriteľnú kopu zvykov a trikov prastarých mám z&nbsp;celého Slovenska. O ich kuchyni a tradičných jedlách sa vyjadruje vždy s radosťou a obdivom. Zaujíma ju tiež náboženská etnológia, etnomedicína, ľudová mágia, umenie... Vydala niekoľko monografií a množstvo vedeckých štúdií. Stretnúť ju môžete aj v bratislavskom Divadelnom ústave, kde pracuje ako odborná konzultantka.

„Tieto recepty som pozbierala z&nbsp;rôznych regiónov krajiny, sú staré aj dvesto rokov. Dedia sa z&nbsp;generácie na generáciu a&nbsp;naše prapraprastaré mamy ich tvorili alebo upravovali aj pod vplyvom kolonizácií – nemeckej, chorvátskej, valašskej...“ vysvetľuje historička. Prím v&nbsp;perkách či pirohoch hrala múka, na našom území sa vraj mlela slušná už od stredoveku, no plnky sa líšili v&nbsp;závislosti od kraja. „Napríklad na Orave žili spravodliví, pracovití a&nbsp;skromní ľudia, ktorí dokázali vyťažiť maximum zo zemiakov. Tamojšie gazdinky ich dávajú do trhancov dodnes.“

Veru, v&nbsp;receptoch na staré múčne jedlá sa ním neplytvá. „Naši predkovia mali viacej zmyslu pre prirodzené chute jednotlivých potravín. Ak pripravovali cestoviny nasladko, s&nbsp;trstinovým cukrom, ktorý sa dovážal, narábali veľmi opatrne. A&nbsp;keďže biely cukor bol v&nbsp;tom období ešte vzácnejší, Slovenky sladili častejšie medom,“ hovorí odborníčka. Veľmi obľúbeným sladidlom bol tiež domáci slivkový lekvár. „Varili ho na jeseň, iba z&nbsp;čistých sliviek, bez štipky cukru a celé hodiny. Takže v&nbsp;špajze vydržal celú zimu, ba aj jar – leto a&nbsp;do periek či pirohov mohol putovať kedykoľvek.“

V&nbsp;receptoch od Katky Nádaskej nájdete klasickú bielu. „Ale naše praprababičky používali veľmi dlho špaldovú, pohánkovú, ražnú... pšenica nebola v&nbsp;tom čase vyšľachtená. S&nbsp;bielou múkou to u&nbsp;nás bolo podobne ako s&nbsp;bielym cukrom. Považovala sa za vzácnosť,“ upozorňuje etnologička. V&nbsp;perkách, párancoch, trhancoch ju teda pokojne nahraďte „staršími“ sestrami, ak chcete. Určite budú skvelé.

Tieto múčne jedlá sa podávali najmä ako hlavný chod po&nbsp;hustých zeleninových polievkach, ktoré sa jedli už skoro ráno pred odchodom na pole. „Našimi tradičnými sú najmä strukovinové, vlastne na celom území Slovenska. Hrubé rezance, párance či trhance však gazdinky naložili aj priamo do polievky, aby sa ešte viac zahustila, a všetci vydržali pracovať až do večera.“

Naše praprastaré mamy by cestoviny odložili do studne, ktorá im slúžila aj ako chladnička. Tesne nad hladinou vždy viselo okované vedro s&nbsp;krytom – stačilo ho vytiahnuť a&nbsp;naplniť. Na druhý deň ráno pirohy a&nbsp;spol. ohriali na panvici s&nbsp;trochou masti. „Práve takto vznikali nové recepty, veď opečené pirohy sú skvelé nielen na raňajky,“ usmieva sa Katka Nádaská.

„Naši predkovia všetko zajedali chlebom, lebo ich ešte viac zasýtil. Áno, gazdinky ho rozkrájali pokojne aj k&nbsp;slivkovým perkám,“ prekvapuje etnologička. Na rozdiel od každodenných rýchlych múčnych jedál sa však chlieb piekol vždy len v&nbsp;sobotu. „Žienky vedeli, koľko pecňov treba pre celú rodinu, aby vydržal do ďalšej soboty. Piekli ho doma alebo u&nbsp;dedinského pekára.“

Heslo dňa sú perky! Najvyšší čas poriadne si zamúčiť vlastnú kuchyňu

Katarína Brunovská

Autor článku

Katarína Brunovská

Plus TV

Ako máte správne pripraviť polevu na žĺtkové rezy? Jožka Zaukolcová vám poradí!

Fantastický VAJEČNÝ KOŇAK na Vianoce: Recept šéfkuchára Vojta Artza!

Bezlepková roláda opitý Izidor od cukrárky Petry Tóthovej

Výber pre vás

Heslo dňa sú perky! Najvyšší čas poriadne si zamúčiť vlastnú kuchyňu

Katarína Brunovská

Súvisiace články

Sladká letná delikatesa: Najlepšia je chladená v mrazničke

Mamine ŠÚĽANCE s makom: Kto by odolal tejto domácej romantike?

Parené buchty s domácim lekvárom Gabriela Fülleho: Oprášené staré prešporské recepty

12 naj jedál na svete: Čo ich tromfne v roku 2020? (FOTO)

3 RECEPTY na BABIČKINE PERKY a GUĽKY: Naplňte ich lekvárom alebo ovocím, budú MŇAM!

Neplytvajte potravinami: Takto využijete všetky zvyšky

Autor článku

Katarína Brunovská

Plus TV

Ako máte správne pripraviť polevu na žĺtkové rezy? Jožka Zaukolcová vám poradí!

Fantastický VAJEČNÝ KOŇAK na Vianoce: Recept šéfkuchára Vojta Artza!

Bezlepková roláda opitý Izidor od cukrárky Petry Tóthovej

Výber pre vás