Petra Tóthová vás dostane: Tento želé zajac patrí na každý sviatočný stôl

Keď sa povie Veľká noc, mnohým z nás sa vybavia farebné vajíčka, košíky, jarné kvety – a samozrejme, veľkonočný zajac. Tento milý ušatý tvor je dnes neodmysliteľnou súčasťou sviatočných dekorácií, čokolád a detských tradícií. No viete, prečo práve zajac? Odpoveď vás možno prekvapí – siaha totiž hlboko do histórie a symboliky spájanej s jarou, plodnosťou a obnovou života.

Zajac (alebo králik) bol už v predkresťanských kultúrach považovaný za symbol plodnosti a nového života. Rýchlo sa množí, je aktívny najmä na jar a často bol spájaný s bohyňami jari – najmä s germánskou bohyňou Ostara, od ktorej údajne pochádza aj anglické slovo „Easter“ (Veľká noc). Práve jej bol zajac zasvätený ako posol a sprievodca jarného prebúdzania prírody. Hoci Biblia zajaca nespomína v súvislosti s Veľkou nocou, postupne sa začal spájať aj s kresťanskými sviatkami ako symbol nového začiatku, vzkriesenia a nádeje. Tak ako Kristus vstal z mŕtvych, aj jar znamená návrat života po zime – a zajac, vždy živý a pohyblivý, túto premenu výborne reprezentuje.

Dnes je veľkonočný zajac hlavne veselým symbolom radosti, prebudenej prírody a detskej fantázie. Objavuje sa na výzdobe, pohľadniciach, v reklamách aj v čokoládovej podobe. No za jeho milou tvárou sa skrýva bohatá tradícia, ktorá spája pohanský svet s kresťanským posolstvom a pripomína, že jar je obdobím života, nádeje a nových začiatkov. Ako ho však cukrárka Petra Tóthová dostala na tanier? Pozrite si na ďalšej strane.