Vďačná superhuba
Jej klobúky vám možno pripomínajú uši a možno tvar ustríc, ktoré sa votreli aj do jej názvu. Mladé klenuté a neskôr vejárovité, béžové až sivomodré klobúky sa tlačia vo väčších trsoch, v ktorých ich bežne kúpite počas celého roka v potravinových reťazcoch. Za hlivou tak nemusíte chodiť s košíkmi do lesa, kde sa táto jedlá huba živí rozpadajúcim sa drevom listnatých stromov.
Nemá rada vysoké teploty, preto ju v prírode nájdete v neskorú jeseň a v zime. No vďaka šikovnému vynálezu sa dá od 60. rokov minulého storočia pestovať „naočkovaná“ na kvádroch drevených pilín. V tmavej, vlhkej miestnosti sa jej okrem leta a chladnej zimy darí podobne na slame, sene či dokonca na kávovej usadenine.
Lieči aj chutí!
Jej liečivé protirakovinové, srdcovo-cievne, imunitné a ďalšie zdravotné účinky v tejto hube objavili Japonci. Hliva ustricovitá má lahodnú, ľahko sladkastú a jemne hubovú chuť. Nie je aromatická, takže v jedle „neprebije“ ostatné chute. Správa sa ako „špongia“ a nasiakne tekutinou, s ktorou príde do kontaktu. Nenechávajte ju preto dlho vo vode, a to ani kvôli čisteniu. Hlivy z obchodu zvyčajne veľa čistenia nepotrebujú, stačí ich utrieť suchou papierovou utierkou.
Využívať hlivu v kuchyni nás nenaučili staré mamy, ktoré boli skôr verné kuriatkam a dubákom, zato bohato inšpiratívna je najmä moderná ázijská kuchyňa. No aj vďaka vlastnej kreativite vám určite chutí v polievkach, omáčkach, dusená s mäsom i koreňovou zeleninou vo vegetariánskom guláši i v praženici. Výborná je vypražená ako klasický rezeň v trojobale alebo udusená na spôsob perkeltu či držkovej. Pridať ju môžete do akéhokoľvek jedla, do šťavy pod mäso, do rizota, omáčok, plniek a paštét či do šalátov, ale aj do slaných koláčov.
Dobrá rada: Jedlá z hlivy varte bez soli, urýchli to jej zmäknutie, pokrm dosoľte až nakoniec. Huba si aj po tepelnom spracovaní zachováva svoju konzistenciu, nerozvarí sa.
Recept na guláš nájdete na ďalšej strane >>>
