Ako GAZDOVALI naše STARÉ MAMY, keď mali hlboko do vrecka? Inšpirujte sa!

TRIKRÁT STAČÍ

Jedla nebolo dosť. Svedčí o tom aj to, že autori si kládli otázku, koľkokrát denne sa má jesť. Odpoveď by dnes mnohých asi neuspokojila. Stačilo jesť ráno, na obed a večer. Päť porcií za deň dostali len deti a ľudia, ktorí veľmi ťažko pracovali. Dokonca aj ťažko pracujúci si mali vystačiť so štyrmi jedlami za deň – vynechaný bol olovrant. Jesť mali ľudia vždy v určitom čase a tento čas presne zachovávať. Mali jesť pomaly a hlavne teplé jedlá, takže gazdinky varili nielen obed, ale aj večeru.

PRAKTICKÉ RADY

Nielen dnes, ale aj po vojne malo jedlo „utužiť zdravie“ a spríjemniť život. Odporúčalo sa variť chutne, ale aj úsporne. Už vtedy sa vedelo, že lepší je čierny chlieb ako biely, biele pečivo či koláče. Polievku mala gazdinka podávať na obed, ale aj na večeru, hlavne keď bol obed len skromný. Vtedy bola polievka úvodom k objemnejšej a sýtejšej večeri. Rovnako sa mali v jednotlivých dňoch strie­dať slané a sladké jedlá. A, samozrejme, nemalo sa to preháňať so soľou a s korením.

ÚSPORNE

Jedlá mali byť radšej dochutené domácim korením – „tlčenou“ rascou, cesnakom, majoránom, kôprom, hubami, pažítkou – než „korením cudzozemským“. Korenie sa malo používať podľa možnosti vždy rozomleté, lebo jeho spotreba bola menšia. Gazdinky nemali vylievať ani vodu z varenia zeleniny či zemiakov, mohli ju použiť na prípravu iných jedál. Sofistikovaný prístup bol odporúčaný aj pri samotnom varení. Kuchárky mali rozumne uprednostniť jednoduchú a rýchlu prípravu jedál, pretože práve takýto spôsob je pre človeka prospešnejší a jedlá nestrácajú na svojej kvalite.

Staré mamy si vedeli poradiť v každej situácii. Čítajte ďalej TU >>>

EKONOMICKÉ VARENIE

Ak bola na obed sýta polievka – fazuľová alebo zemiaková na kyslo, gazdinka už nevarila hlavné jedlo, ale pridala kúsok koláča, napríklad makový kysnutý závin, osie hniezda alebo buchtu. Večera mala byť tiež teplá, varili sa zeleninové, cestovinové jedlá alebo jedlá z vnútorností – granadír, žemľovka, rezancový nákyp s kompótom, husacie drobky s krúpami a kvasenou uhorkou, dusená kaša zo zakáľačky, varený jazyk s chrenovou omáčkou alebo hrachová kaša s párkom či opekanou salámou.

LAHÔDKOVÉ DROŽDIE

Ak si myslíte, že lahôdkové droždie je aktuálny výmysel foodblogeriek, ste na omyle. Svoje miesto malo v kuchyni už pred desaťročiami. Tým, že obsahuje vitamín B, malo ľudí chrániť pred „ochorením nervov a kože“. A keďže nebol dostatok mäsa, jedlám dodalo aj mäsovú príchuť. Dnes sa používa do omáčok, dipov, dres­singov či na šaláty.

KUCHYNSKÉ VYBAVENIE

Keď si pozrieme zoznam, čo by mala mať gazdinka v kuchyni, praktické vybavenie sa ani za desaťročia nezmenilo. Dnes však v domácnostiach nebýva hrniec na mlieko, keďže je pasterizované a neprevára sa. Nepotrebný je aj 20-litrový hrniec na zohrievanie vody či nádoby na umývanie riadu. Načo mala mať gazdinka 10 varešiek, je pre nás trochu záhada, zato minimalistický je počet nožov – vystačiť si mala so štyrmi – veľkým na mäso, dvomi univerzálnymi menšími nožmi a jedným nožom na zeleninu. Škrabky na zemiaky potrebovali dve, zrejme na čistenie pre gazdinú a jej pomocníčku.

KEĎ NEBOLA CHLADNIČKA

Dnes si ani nevieme predstaviť, že by sme mlieko, maslo či uvarené jedlo neskladovali v chladničke. Pravda, ak by sme nežili kdesi na vidieku so studenou pivnicou vykopanou hlboko do zeme. Prastaré mamy mali svoje riešenia.

Čítajte viac z Dobrého jedla: