TRIKRÁT STAČÍ
Jedla nebolo dosť. Svedčí o tom aj to, že autori si kládli otázku, koľkokrát denne sa má jesť. Odpoveď by dnes mnohých asi neuspokojila. Stačilo jesť ráno, na obed a večer. Päť porcií za deň dostali len deti a ľudia, ktorí veľmi ťažko pracovali. Dokonca aj ťažko pracujúci si mali vystačiť so štyrmi jedlami za deň – vynechaný bol olovrant. Jesť mali ľudia vždy v určitom čase a tento čas presne zachovávať. Mali jesť pomaly a hlavne teplé jedlá, takže gazdinky varili nielen obed, ale aj večeru.
PRAKTICKÉ RADY
Nielen dnes, ale aj po vojne malo jedlo „utužiť zdravie“ a spríjemniť život. Odporúčalo sa variť chutne, ale aj úsporne. Už vtedy sa vedelo, že lepší je čierny chlieb ako biely, biele pečivo či koláče. Polievku mala gazdinka podávať na obed, ale aj na večeru, hlavne keď bol obed len skromný. Vtedy bola polievka úvodom k objemnejšej a sýtejšej večeri. Rovnako sa mali v jednotlivých dňoch striedať slané a sladké jedlá. A, samozrejme, nemalo sa to preháňať so soľou a s korením.
ÚSPORNE
Jedlá mali byť radšej dochutené domácim korením – „tlčenou“ rascou, cesnakom, majoránom, kôprom, hubami, pažítkou – než „korením cudzozemským“. Korenie sa malo používať podľa možnosti vždy rozomleté, lebo jeho spotreba bola menšia. Gazdinky nemali vylievať ani vodu z varenia zeleniny či zemiakov, mohli ju použiť na prípravu iných jedál. Sofistikovaný prístup bol odporúčaný aj pri samotnom varení. Kuchárky mali rozumne uprednostniť jednoduchú a rýchlu prípravu jedál, pretože práve takýto spôsob je pre človeka prospešnejší a jedlá nestrácajú na svojej kvalite.
Staré mamy si vedeli poradiť v každej situácii. Čítajte ďalej TU >>>
