Reklama

Vyrobené na Slovensku: Naše sladučké PARADAJKY!

KLÁRA A LADISLAV PALÍKOVCI

Zdroj: ROBO HUBAČ

Reklama
Mária Abrahámová

Mária Abrahámová

redaktorka magazínu Dobré jedlo

Vďaka šikovným pestovateľom a výrobcom si pochutnávame nielen na rôznych odrodách paradajok, ale aj na poriadne zdravých pochúťkach, ktoré z nich radi vymýšľajú. Ešteže ich máme!

Eduard Huňady a Ladislav Kerti

Zdroj: ROBO HUBAČ

EDUARD HUŇADY A LADISLAV KERTI

Slnečné záhrady Sľažany,pestovanie paradajok v skleníku a výroba paradajkového džúsu

Eduard Huňady už niekoľko rokov pôsobí v  spoločnosti zameranej na rastlinnú i živočíšnu výrobu. „Keďže odpad z nej sa dá využiť v bioplynke, ktorá vyrobí elektrinu aj teplo, napadlo mi vybudovať skleník,“ vysvetlí, ako sa s manželkou dostali k pestovaniu paradajok. S manželmi Kertiovcami, špecialistami na stavanie skleníkov, postavili na 6 hektároch za rok technologicky unikátny skleník s riadenou klimatizáciou. Vlani v septembri nasadili prvé planty do vyživovaných kokosových matracov a o šesť týždňov zberali úrodu.

Šalátovým a malým snackovým uhorkám, ktoré pestujú v druhej polovici, stačia na dozretie štyri týždne. „Aj vďaka osvetleniu majú naše licenciované strapcové odrody vynikajúce chuťové vlastnosti po celý rok. Šľachtitelia si chránia licenciou iba najlepšie odrody. Pestujeme ich bez chemických postrekov,“ zdôrazní. Najsladšie sú malé cherry Adorion. Prenikavou arómou a chuťou vás dostanú aj o niečo väčšie Sunstream. Budete ich jesť ako cukríky. Väčšie kokteilové Dreamvine vám na masle s chlebom pripomenú staré časy. Onedlho budete môcť vyskúšať aj ich paradajkový džús či chuťovo vycibrený kečup. A pre paradajkových fajnšmekrov ešte tento rok pribudne hnedo-zelená odroda Cacao.

Klára a Ladislav Palíkovci

Zdroj: ROBO HUBAČ

KLÁRA A LADISLAV PALÍKOVCI

Biocentrum Želiezovce, spracovanie sušených bioparadajok, omáčky a paradajkového vína

Popri chove hovädzieho dobytka sa pred tridsiatimi rokmi dali na biopestovanie a spracovanie obilnín, ovocia a zeleniny. Vo Veľkom Peseku sa pod rodinným vinohradom červená paradajkový záhon, ktorý ručne okopávajú z vlastnoručne vysadených plánt. Tie starostlivo vyberá pán Ladislav podľa dužinatých či šťavnatejších odrôd vhodných na sušenie alebo na prípravu omáčky ochutenej cesnakom a bazalkou.

Aj keď v čase našej návštevy to vo výrobni u Palíkovcov rozvoniavalo čiernymi ríbezľami, z ktorých varia džem bez cukru a konzervantov, onedlho začnú variť paradajkovú omáčku a v sušičke sušiť kolieska paradajok. Na sušenú zeleninu, ovocie a džemy podľa receptúry dcéry Dóry sú manželia hrdí, veď dostali za ne zlaté medaily – jednu až v Maďarsku! „Správne vysušené paradajky majú peknú červenú farbu a použiť ich môžete do šalátov, na chlebíčky, do polievky, na pizzu či do perkeltu,“ vraví pani Klára, ktorá bio produkty začala vyrábať medzi prvými na Slovensku! Syn Gábor zasa popri iných vínach dorába biele suché paradajkové víno. Táto rarita má rajčinovú chuť aj arómu a chutí tiež Srbom, Maďarom či Francúzom.

Radek Fojtík

Zdroj: ROBO HUBAČ

RADEK FOJTÍK

farma Kameničany pestovanie paradajok v skleníku a predaj z dvora

Usmieva sa na nás aj z papierových košíčkov, do ktorých v Kameničanoch balia paradajky na predaj z dvora. Agronóm a vedúci farmy Radek Fojtík tu pracuje od roku 2014, keď hydroponický systém pestovania u nás sa len začínal. Vo dvoch skleníkoch na 2,8 ha s pomocou opeľovacích čmeliakov, prirodzených predátorov škodcov, celoročného vykurovania bioplynom a osvetlenia v menšom skleníku zberajú úrodu z takmer 34-tisíc vysadených rastlín.

„V zakorenených matracoch z kokosovej vlákniny počas vegetácie vyrastú 40 cm týždenne.  Preto rastliny treba priebežne spúšťať tak, aby oberačky zberali zrelé plody v dosiahnuteľnej úrovni,“ dozvedáme sa od agronóma. „Optimálnu teplotu pre kvalitnú úrodu v skleníku spolu s vlhkosťou regulujeme cez počítač,“ dodáva. Po jedenástich mesiacoch skleník vyčistia a nasadia nové planty. Začínali s deviatimi odrodami, no už tretí rok pestujú chuťovo osvedčené oválne Sweetelle, ktoré pre slovenský trh nazvali Hranáčik a mini cherry Axiana, teda Medulienky. Každá má špecifické vlastnosti, no takisto perfektne sa hodia ako šťavnatá a chrumkavá desiata.

Daniel Karas

Rodkva, Bratislava výroba fermentovaného kimči kečupu

Bývalému šéfkuchárovi talianskej reštaurácie brnkla do nosa vôňa kórejskej kuchyne s koncentrovanou chuťou umami. Keď prvý raz ochutnal rôzne druhy fermentovanej zeleniny, začal sa o tento spôsob jej spracovania viac zaujímať. Novoobjavené sa pre Daniela Karasa stalo silnou gastronomickou inšpiráciou. Svoje prvé kimči pokusy nenápadne testoval v paradajkových polievkach, omáčkach či šalátoch. Verte-neverte, hutný kórejský twist sa dopĺňal s talianskou klasikou!

Kulinárskemu zázraku menom kimči sa venuje teraz intenzívne a fermentuje takmer všetko, čo mu príde pod ruky. Kimči kapusta, olivy, reďkovky či kvasáky – v Danielovom podaní kimčáky so zázvorovom, s čili vločkami a so sójovou omáčkou. S paradajkovou sezónou rozbieha výrobu kimči kečupu zo slovenských paradajok. „Do prepasírovaného zredukovaného pretlaku pridávam rozmixované kimči aj šťavu z fermentovanej kapusty. Chuť zintenzívnim cesnakom, sójovou omáčkou a javorovým sirupom. Kimči kečup je zaujímavý hrudkovitou konzistenciou a je mega zdravý!“ zdôrazní jeho autor. Neobsahuje stabilizátory a tento večne živý produkt aj vo fľašiach pracuje. Určite ho vyskúšajte a skladujte v chladničke.

Autor článku

Mária Abrahámová

redaktorka magazínu Dobré jedlo
Dobré jedlo jej pred rokmi riadne zavoňalo, až v ňom zapustila korene. Vďaka nemu obohacuje svoj domáci receptár o nové kulinárske vychytávky, ktoré občas vymámi aj od dobrých reštaurácií a známych osobností. Za pochvalu svojho kuchárskeho umenia rozdáva blízkym a priateľom predplatné časopisu ako skvelý darček k Vianociam i narodeninám. Inšpirujte sa aj vy!