Kedy vznikol?
Bolo to už pred dvestošesťdesiatimi rokmi. Vtedy sa anglický spisovateľ Eduard Gibbons v novinách zmienil, že v noblesnom a drahom klube, kam prichádzala politická elita, pri malých stolíkoch servírovali studené mäso s chlebom, ktoré nazval „sandwich“. Gibbons nepovažoval takéto stolovanie za vhodné pre džentlmenov a týmto pokrmom bol doslova pobúrený.
Napriek tomu sa variácie receptov na sendviče o pár desaťročí dostali najprv do anglických kuchárskych kníh a pred sto rokmi aj do USA. Najobľúbenejší, a pre naše chute nie veľmi známy bol sendvič s arašidovým maslom. Mal ho rád aj Elvis Presley, ktorý arašidové maslo skombinoval s banánmi a opekanou slaninou, takže tento sendvič nesie dodnes jeho meno.
Gróf a jeho jedlo
Aj keď je niečo z histórie sendvičov známe, meno ich autora zapadlo v prachu dejín. Možno je to pravda, a možno ani nie, ale isté autorské práva má John Montague, štvrtý gróf zo Sandwichu. Jeden príbeh hovorí, že bol veľmi pracovitý, a preto, aby nemusel vstávať od pracovného stola, mu jeho komorník servíroval jedlo priamo tam. Plátkami studeného mäsa uloženými medzi dvoma chlebmi si ani nezašpinil ruky. Podľa iných zdrojov bol však vraj notorickým hráčom kariet a nechcel sa vzdialiť od hry. Mäsové chleby, ktoré dostával, sa páčili aj iným hráčom a tí si objednávali pokrm „rovnaký ako mal Sandwich“.
Do sendviča môžete schovať všetko, čo máte radi. A zachutí vám aj mamin lepeňák. Urobte si ho podľa nášho receptu >>>
