Najlepší SLIVKOVÝ LEKVÁR: „Uvarte ho ako naše prababičky a bude GENIÁLNY," radí etnolologička

Ako ho varili naše babičky? O pravom slivkovom lekvári sme sa rozprávali so známou etnologičkou a historičkou Katarínou Nádaskou.

1. V ktorých slovenských regiónoch sa udomácnila tradícia varenia lekváru? Alebo mu podľahli všade?

Najviac lekváru sa pripravovalo na Západe a v Turci, no slivky patrili k ľudovému ovociu, ktoré rástlo naozaj skoro všade. A keď v auguste dozreli, ľudia sa zišli na dvore, medzi alebo na lúke za domami a varili z nich lekvár od večera až do rána. Hrali im pri tom muzikanti, spievali si, tancovali, rozprávali príbehy a rozprávky. Varenie lekváru patrilo k mimoriadne obľúbeným spoločenským udalostiam.

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

2. Ako ho naše prastaré mamy varili?

V medených kotlíkoch na železných trojnožkách a nedávali doň žiadne prímesi. Ani vodu, ani cukor, len samé slivky. Počas varenia miešali lekvár drevenou varechou s dlhou rúčkou, aby sa nepripálil. Keď z nej po hodinách padal, bol hotový. Ešte horúci ho preložili do hlinených, drevených alebo slamených nádob, v ktorých stuhol. Tvrdý lekvár potom vyklopili, jednotlivé kusy pobalili do papiera a vešali na hrady na povalu. Keď ho chceli použiť, kúsok z neho odrezali a zriedili vodou.

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

3. Na čo všetko im slúžil?

Slivkový lekvár bol najmä v chudobných podhorských krajoch takmer každodennou potravinou. Ženy museli jeho prípravu ovládať tak dokonale ako pečenie chleba. Jedol sa s chlebom, v buchtách, koláčoch aj sám, keď deti dostali chuť na sladké. Chlapi si dokonca brali celé bochníky stuhnutého lekváru so sebou, keď išli za prácou na Dolniaky. Dodával im energiu...

Vyskúšajte SKVELÝ RECEPT na domáci SLIVKOVÝ LEKVÁR, ktorý máme od ďalšej odborníčky Hanky Sekulovej. Vrelo vám ho odporúčame:

Čítajte viac z Dobrého jedla: