Nadýchané koláče, bábovky alebo slané pečivo... to všetko sú lahôdky, za ktoré vďačíme kypriacemu prášku do pečiva.

Ako funguje?

Bez kypriaceho prášku by nebolo dobré pečenie
Bez kypriaceho prášku by nebolo dobré pečenie

Základom kypriaceho prášku je zmes hydrogénuhličitanu sodného, inak povedané jedlej sódy a kyslej soli, napríklad difosforečnanu disodného alebo prírodných zložiek, ako napríklad kyseliny citrónovej, prípadne vínneho kameňa. Vplyvom tepla a vlhka zreaguje sóda s kyslou zložkou a uvoľní sa kysličník uhličitý, pričom vznikajú vzduchové bublinky, ktoré nadľahčia cesto. Dôležitou súčasťou prášku je aj škrob, ktorý chráni obsah vrecúška pred vlhkosťou, ktorá by mohla spôsobiť, že prášok zreaguje ešte v balení.

Trochu dejepisu

História kypriaceho prášku siaha do polovice 19. storočia. Vynašiel ho Eben Norton Horsford, o jeho priemyselnú výrobu sa zaslúžil Marquart a zloženie mu neskôr vylepšil Liebig. Obchodný úspech kypriaceho prášku v dnešnej podobe mu zabezpečil Dr. August Oetker. Okrem ďalšieho vývoja receptúry urobil aj zásadný marketingový krok. Roku 1898 ho začal masovo vyrábať v šikovnom balení na pol kila múky. A v tejto podobe sa prakticky bezo zmien predáva dodnes.