Majú sady plné nestriekaného ovocia! Úžasné zarodené kríky, stromy, plantáže...

Sú nestriekané, takže z nich môžete hádzať nielen do košíka, ale aj priamo do úst. Nik vás za to nevyhreší, naopak. A potom šup domov vyvárať, vypekať, mraziť...

Peter a Tomáš Kútni, majitelia, Sad Drietoma

„Náš otec si týmto sadom splnil životný sen. Keď minulé leto zomrel, na 1 353 stromoch, ktoré vysadil takmer pred tridsiatimi rokmi, sa namiesto obvyklých dvanásť ton urodilo iba 22 jabĺčok. Tiež smútili.“

Prechádzame najmenším registrovaným sadom na Slovensku a zo slov staršieho Petra nám nabehnú jemné zimomriavky. Bratia Kútni však nechcú, aby nás prepadol žiaľ, naopak. Koniec koncov, aj oni majú z nečakaného dedičstva,s ktorým sa však čoraz viac zbližujú, radosť. Na svojho šikovného otca, vášnivého ovocinára, pôvodne elektrikára, spomínajú s úsmevom. Čo to len, preboha, telekomunikačnému technikovi a bankárovi vyviedol?!

Príroda sa zbláznila a tento rok oberáme všetku úrodu o niekoľko týždňov skôr. To je fakt. Aj za jabĺčkami do Drietomy môžete vyštartovať už koncom augusta. „Otec ich vždy oberal až v septembri, ale tento rok je všetko inak,“ hovorí Tomáš. Aj samozber bude v sade novinkou.

„Náš tato si vystačil sám. Celý rok sa s láskou staral o stromy, poradil si aj s úrodou. Nám pomôžu samozberači, ktorí sa dozvedia presný dátum zberu z nášho Facebooku,“ dodáva a pri tom vyčistí niekoľko konárikov od tých, ktoré stoja v ceste rastúcim plodom.

„Otcovi sme s jablkami od detstva pomáhali, čo-to sa na nás nalepilo, hoci sme študovali úplne iné odbory. A s čím si nevieme rady, ochotne vyrieši najväčší odborník, profesor Hričovský, ktorý sem rád chodí. Koncom leta príde zase, aby určil odrody jabĺk. V sade ich máme deväť, jedna z nich, Melódia, je napríklad fantastická pre cukrovkárov. Otec bol tiež diabetik,“ dozvedáme sa od Petra.

Bratia predpokladajú, že na zber bude okolo desať ton jabĺčok, všetky úplne bio. „Dva roky sa vôbec nestriekali, aj predtým ich otec jemne ošetril 3-4 razy za rok. Aby ste mali predstavu, jablká vo veľkých sadoch postrekujú dvadsať- až tridsaťkrát. Oberú ich nedozreté a až do predaja ich udržujú v rôznej chémii,“ šokuje nás Peter. Preto v obchode dostanete hoci aj v apríli krásne vyleštené plody. „Ale to nie je normálne, prirodzené. Naše jablko je už vo februári trochu scvrknuté a menej chrumkavé, no stále plné živín...“

Vylamujte ich za stopku. „Pri každom jabĺčku je okvetný lístok. Keby ste plod trhali, môžete ho vytrhnúť spolu s ním. A to je škoda, lebo lístok zaručuje budúcoročnú úrodu. Jablkám určite nechajte stopku, dlhšie vám vydržia svieže,“ radí Tomáš Kútny. Najlepšia na ich uskladnenie je tmavá vlhká pivnica. „Ak máte chuť a čas, obaľte každé jablko do novinového alebo voskového papiera, ako to kedysi robili naši starí rodičia.“

Edita Krajčiová, vedúca výroby, Abrod, Horná Streda

Ak ste niekedy chceli len tak ležať pod kríkom a kŕmiť sa hrsťami zrelých čučoriedok, v Hornej Strede pri Novom Meste nad Váhom sa vám sen o ovocnom hodovaní splní. Na čučoriedkovej plantáži sa v júli otvorili brány pre zberačov. Kanadské čučoriedky nie sú jediné ovocie, na ktoré sa ako samozberači môžete vybrať do Hornej Stredy.

Už v máji sa tu zberali jahody a na plantážach firmy Abrod si budete môcť do konca leta postupne naplniť košíky nielen čučoriedkami, ale aj malinami, černicami a čiernymi ríbezľami. Ako chodíme s vedúcou výroby Editou Krajčiovou po plantáži a obdivujeme neskutočne bohato zarodené kríky, dozvedáme sa, že úroda by vôbec nebola takáto skvelá. Len čo sa na kríkoch vysadených pred deviatimi rokmi objavili prvé plody, robili si na ne chuť škorce.

A to dokonca veľmi rafinovane. Keď ich zamestnanci plašili tlieskaním, vtáky odleteli. O hodinu boli späť, avšak už rozdelené do dvoch skupín, a hodovali v rôznych rohoch rozľahlého šesťhektárového pozemku. Možno by sa takto prefíkane kŕmili ďalej a zamestnanci by odpochodovali svojich sto letných kilometrov, ale riešenie sa našlo. Človek má predsa rozum, a tak je už pár rokov celý čučoriedkový areál prekrytý čiernymi sieťami.

Nie, neboli to nejakí zberači, ktorí sa zoznámili pri samozbere. „Na plantáži máme vysadených až sedem odrôd čučoriedok, každá má svoje meno, dozrievajú postupne počas celého leta,“ vysvetľuje Edita Krajčiová. „Čučoriedky sú síce samoopelivé, ale je lepšie, keď je vedľa seba vysadených viac druhov.“ Napríklad taký Chandler rodí ukážkovo

. Jeho plody dosahujú veľkosť čerešní, takže zberači si prídu na svoje. Inak, o samozber v Hornej Strede je naozaj veľký záujem, preto v Abrode vyčlenili zberačom až 50 percent dopestovaného ovocia. Najviac si mohli nabrať jahôd, najmenej práve čučoriedok, no nemajte strach, že odídete naprázdno. „Nezásobujeme žiadne obchodné reťazce, okrem samozberu úrodu pozberajú naši zamestnanci,“ hovorí Edita Krajčiová.

„Máme stánok a tam ju predávame vo vlastnej réžii.“ Napriek dopytu v Abrode neplánujú rozširovanie plantáži. Systém, v ktorom fungujú, im vyhovuje. Stále túžia ostať lokálnym pestovateľom a dodávateľom, ktorý sa svojmu remeslu venuje naplno a poctivo. Určite sa tam vyberte s veľkým košom, oplatí sa to.

Anna Lazarelis, majiteľka, Plantáže Jelenec

Ako sa hovorí, jablko nepadá ďaleko od stromu. Sedí to aj v prípade pracovitej mladej podnikateľky Anny Lazarelis z Jelenca neďaleko Nitry. Vyrastala v rodine, kde pestovanie zeleniny a ovocia bolo na dennom poriadku. Rodičia popri svojom zamestnaní pestovali na veľkých poliach rôzne plodiny a predávali ich na trhoviskách. Anna sa pri rodičoch všetkému priučila a túto prácu si zamilovala. Vyštudovala síce ekonómiu, ale dnes sa profesionálne venuje pestovaniu ovocia. S láskou, vo veľkom a bez akejkoľvek chémie. K malinám a jahodám plánuje na budúci rok zasadiť aj černice a čučoriedky.

Krásne veľké červené maliny bez tŕňov z odrody Polka tu ponúka na 40-árovom pozemku, ktorý je pekne opatrený. Medzi riadkami sa tiahnu zavlažovacie hadice a o kríky malín sa neustále starajú brigádničky. Na jeseň, keď bude po sezóne, zostrihajú staré výhonky na výšku 10 cm a mladé na 150 cm. Annin manžel, pôvodom Grék, a veľký odborník na hrozno, pomáha s ťažšími prácami, no čistí tiež pôdu od buriny, aby sa malín urodilo čo najviac. Samozber tu prebieha počas dvoch týždňov každé dva dni.

Maliny dozrievajú postupne, takže určite natrafíte na šťavnaté zrelé kusy. Ako na ne, to vám ochotne poradia brigádnici, ktorí stoja pri každom riadku. Určite so sebou vezmite aj svoje deti, napríklad Annin päťročný syn Vasilis sa cíti medzi riadkami ovocia ako ryba vo vode, baví ho pomáhať. V Jelenci však vedia, že napriek dôkladnému zberu s pomocníkmi nakoniec predsa len čosi ostane pre vtáky či iné tvory. A tak to má v prírode byť...

Kríky malín dorastajú do výšky 1,5 až 2 metre. Čím sú ich plody tmavšie, tým viac antioxidantov obsahujú. Ak vám zo zberu niečo ostane, uvarte výborný džem alebo maliny zamrazte. Najlepšie pekne rozložené na plechu, a keď zmrznú, spojte ich do jedného vrecka. Takto sa vám nezlepia do guče. Veľa prospešných látok sa však ukrýva aj v malinových listoch – nazberajte ich, vysušte a uvarte dobrý čaj. Pomôže pri zápaloch močovej sústavy, horúčke či kŕčoch v maternici. Pre silné uvoľňujúce účinky sa však neodporúča piť tehotným ženám.