Ako chutí Liptov? Je plný bryndze, posúchov a špeciálnej kávy!

Dobré jedlo na Liptove! Ochutnáte z neho na každom kroku. Nebojte sa, aj v prípade, že patríte medzi 16 percent ľudí, ktorí sa zapojili do našej ankety a z halušiek sa práve nezbláznite.

Možno neviete, že tamojšia hradná reštaurácia Magdalena Zai dostala meno po nádhernej grófke, ktorá nariadila ku gotickému hradu pristaviť renesančný kaštieľ. Vychutnávajte si napríklad kráľovské raňajky (takmer všetko v menu je uvarené z lokálnych surovín a robia úžasnú kávu!), zavrite oči a možno začujete, ako vám zaželá dobrú chuť samotná hradná pani. Tá aktuálna sa volá Dagmar a je „doma“ často.

Veľmi zaujímavý koncept! Priamo z reštaurácie, v ktorej sa najete na jednotku, môžete sledovať, ako sa za barom varí pivo. Pravé nefiltrované a nepastarizované, z pitnej vody z Demänovej, zo špeciálneho sladu aj z chmeľu a poriadne silné. No žiadna panika, k rebru vám nalejú aj nealkoholické. Mimochodom, pivo sa na Liptove varí od 13. storočia.

Neprišli ste na chuť skvelej liptovskej bryndzi ani syrom? Tak potom budete v tejto fantastickej burgerni varení-pečení. Ponúka až 25 druhov burgerov (aj veggie verzie) z absolútne čerstvých surovín a asi s najlepšími zemiačikmi, aké sme s fotografom Peťom jedli.

Cestujete s deťmi? Obísť túto nevšednú a dosť rozsiahlu farmu by bolo naozaj škoda. Rezervujte si minimálne dve hodiny, aby ste ju prešli a videli, ako sa doja kravy, pasú ovečky a hlavne vyrábajú vynikajúce korbáčiky a iné syrové špeciality. Mňam!

Keď nie bryndzáky, dajte šancu pirohom. V sympatickej kolibe neďaleko známeho akvaparku vám ich takto krásne (s nasekaným čerstvým kôprom a chrumkavou slaninkou) naservírujú a, čo je dôležité, rovnako úžasne sa rozplývajú na jazyku.

V Liptovskej kotline sa dobre darilo ovsu, jačmeňu, pšenici, raži, takže gazdinky často robili kašu z múky (čír). Vmiešavali ju do vriacej vody a varili, kým nezhustla. Kašu potom naložili do misiek, v strede urobili jamky a do nich vliali sladké horúce alebo studené kyslé mlieko. Ak chceli, aby bola sýtejšia, posypali ju ešte opraženou slaninkou.

Liptáčky nimi rozmaznávali deti. Ak im zvýšilo chlebové cesto, opiekli ho na kraji sporáka. Upečené potreli masťou alebo ich ešte predtým naplnili bryndzou, zemiakmi či kapustou.

Tieto široké rezance sa pripravovali najmä na krstiny a svadby. Stáčali sa na brde a potom hádzali do polievky. Slepačia bola na Liptove vzácnosť, varila sa iba chorým ľuďom alebo čerstvým mamičkám.

Keď koncom 18. storočia istý pruský záhradník zaviedol na Liptove sadbu zemiakov, domáci ho div neukameňovali. Nakoniec sa švábky stali ich druhým chlebom. No a švábovníky boli obľúbené koláče zo zemiakového cesta.

… je polievka z kapusty, čo bola ďalšia významná surovina na Liptove. Jedla sa na sladko aj na slano, plnili sa ňou koláče, posúchy alebo putovala do drevených sudov – kvasiť.

Čo sa týka mäsa, Liptovu vždy kraľovala jahňacina a baranina. Pridávali sa aj do krúpovej polievky (lohazy) spolu s koreňovou zeleninou.

Je veľmi zdravá – starí Liptáci na ňu najprv opražili žitné zrná a potom ich zaliali horúcou vodou alebo mliekom. Bohatší z nich do kávy ešte prisypali trochu melty.