Povedali sme si – nič nie je jednoduchšie, ako sa o tom presvedčiť na vlastné oči. A tak sme sa vybrali do zemianskej usadlosti v Kamennej Porube, kde nám dvere do svojho hlivového kráľovstva otvoril sám vášnivý pestovateľ inžinier Miroslav Bellan. Bývalý dôstojník s vysokoškolským ekonomickým vzdelaním pochádza z Rajeckej doliny a k hubám mal odmalička blízko. Popri hubárskych výletoch do lesa ho už dlho lákala predstava pestovať ich. Prelúskal knižku Anastázie Ginterovej Pestovanie húb a vyzbrojený vedomosťami sa do toho – tak trocha načierno – pustil v břeclavských kasárňach, kde vyfasoval kľúče od povaly.
„Mal som ju udržiavať v čistote, no škoda bolo nevyužiť také parádne priestory. Zohnal som slamu, sterilizoval ju, dal som do nej sadbu a rovno na povale som začal pestovať hlivu. Aj keď požiarnikom sa to veľmi nepáčilo,“ spomína na svoje začiatky Miroslav Bellan. Potom dlhé roky riešil iné veci, ale nad hubami palicu nezlomil. Napokon na ne dozrel čas... S kamarátom začali pestovať najprv šampiňóny a pred desiatimi rokmi sa načisto „zaľúbil“ do hlivy. No hoci samotná hliva je na podmienky relatívne skromná, jej pestovanie je prácne a časovo náročné. Ale keď mu iný kamarát poskytol starú pivnicu, bolo mu jasné, že pre túto hubu je ako stvorená. A popri nej sa v úrodnej hlivárni „zvezú“ aj reiši, šitake či koralovec ježovitý.
Finta na slame
Vo voľnej prírode táto drevokazná, pôvodom čínska huba so sivomodrým až olivovohnedým sfarbením klobúčikov rastie na odumretých kmeňoch listnatých stromov. Umelo sa dá pestovať na zoťatých klátikoch, do ktorých sa narežú zárezy alebo navŕtajú dierky a naočkuje sa zrnitá sadba. Obalené v igelitovom vreci sa klátiky nechajú uložené niekoľko mesiacov v tieni záhrady. Vo vlhkých podmienkach hliva začne prerastať a v trsoch – už bez igelitu –, rodí aj niekoľko rokov. Pre netrpezlivých Američan Block z Floridy vymyslel koncom 60. rokov minulého storočia fintu – pestovanie hlivy na pilinách drevín, čo je rýchlejší spôsob. Zhruba o desať rokov začali Taliani pestovať hlivu na sterilizovanej pšeničnej slame s primiešanou hlivovou sadbou. Tento spôsob využíva aj Miroslav Bellan. Certifikované naočkované slamové kvádre v priesvitnom igelite začne priebežne koncom marca nosiť do pivnice a ukladá ich na police. Nepostrekuje ich, len niekoľkokrát do týždňa polieva zem, aby hlivy rástli v potrebnej 80-percentnej vlhkosti ako huby po daždi. Rastlina ju s radosťou nasáva, veď sama je zložená z 90 percent z vody.
Najradšej karfioliky
V priebehu pár dní začnú zo šestnástich malých otvorov v igelite rašiť malé „karfioliky“, ako hubovým výhonkom vravieva pestovateľ. „Karfioliky mám z celého procesu najradšej, sú pre mňa vždy prekvapením,“ priznáva Miroslav Bellan. „Stáva sa, že nevyrastú z každej dierky alebo nie sú veľmi pekné“. Keď sa z nich oko poteší, potom už len približne desať dní čaká, kým sa rozvinú v duži- naté klobúčiky a on začne zberať prvú úrodu. Hneď ako sa po dlhej zime trocha oteplí, je úrody požehnane. V tom čase je pivnica samé ucho, ktoré trčí z obsypaných kvádrových vriec. Dužinaté trsy v tvare uší či ustríc stačí odkrútiť a vložiť do košíka. A o pár týždňov sa úroda v pivničnej hlivárni ešte jeden až dva razy zopakuje.
Hliva má okrem vlhkosti rada teplotu okolo 19 stupňov. Pri vyššej síce rýchlejšie rastie, ale aj rýchlejšie vyčerpá živiny zo slamy. Oklamať ju môžete tak, že slamené baly prenesiete na chladnejšie miesto. Ak teplota veľmi stúpne alebo, naopak, klesne pod 5 stupňov, hliva prestáva rásť. Jej sezóna v týchto pivničných priestoroch trvá s letnou prestávkou do decembra. Z jedného balu nazberá Miroslav Bellan v priebehu necelých dvoch mesiacov trojitú 8-kilogramovú úrodu. Potom treba priniesť nové slamené kvádre, ktoré v pivnici priebežne obmieňa, aby úroda bola plynulá. Tie vyťažené vyloží pred dvere pivnice, aby ich mohli farmári využiť ako biologické hnojivo.
Liečivý chýr
Na zvesť o tom, že hliva patrí medzi najzdravšie huby, ktoré u nás rastú, sme si museli nejaký čas – možno aj neveriacky – zvykať. Aj keď Japonci jej liečivé protirakovinové a imunitné účinky objavili už pred pol storočím, k nám táto zdravotná informácia dorazila o niečo neskôr. A červíka do hlavy nasadila aj Miroslavovi Bellanovi. Vďaka seminárom o pestovaní a využití jedlých a liečivých húb na Masarykovej univerzite pochopil a na vlastnej koži vyskúšal aj jej liečivý rozmer.
„V časoch, keď som s pestovaním začínal, sa o kulinárskych a najmä liečivých účinkoch tejto huby ešte veľmi nechyrovalo. Mal som problém presvedčiť niekoho, aby si ju kúpil na kuchynské spracovanie, nieto na rôzne choroby a boliestky,“ spomenie nedávne časy. Dnes ju nestíha pestovať a vyrábať z nej v kombinácii s rôznymi bylinkami liečivé mastičky, krémy, mydlá, šampón proti lupinám, výživové tobolky či likér.
Veď internet je už plný toho, že hliva obsahuje špecifický betaglukán na aktivovanie imunitného systému, terpény s antibiotickými a protirakovinovými účinkami, lovastatín znižujúci cholesterol, vlákninu a mnohé vitamíny či minerály prospešné proti zápalovým, infekčným aj plesňovým ochoreniam. Je tiež známe, že hliva pomáha v boji s ekzémom, kožnými alergiami či srdcovo-cievnymi ochoreniami.
V zmrzline aj v likéri
A tak nás činorodý pestovateľ pustil aj do svojho druhého kráľovstva – malej „alchymistickej“ dielne v Rajci, kde tento fantastický zázrak prírody suší, maceruje, drví, lisuje či mieša, že by mu to nejeden mastičkár závidel! „Dopestovať a predať surovú hlivu dokáže každý, ak má dosť chuti a času. Dôležité však je najmä jej liečivé využitie,“ vysvetľuje svoje zanietenie. V domácky vyrobenom šrotovníku zo starej kuchty pri veľkej rýchlosti drví či rozbíja sušené huby, aby sa narušila ich bunková štruktúra – avšak bez toho, aby prišli o vzácne betaglukány. Takto pripravuje prášok do výživových kapsúl, dochucovadlo do jedál či základ na lúhovanie do rôznych mastičiek a krémov.
Hrdý je na hlivový likér s medom a extraktom z byliniek z Rajeckej doliny, ktorý po štamprlíkoch odporúča na posilnenie imunity. Spolu s ostatnými produktmi ho ponúka cez internetový obchod alebo na trhoch. Sám si hlivu najradšej vychutnáva v praženici, držkovo-hlivovom guláši, ale aj surovú v šaláte. My sme okoštovali jeho super delikatesy, ktoré ponúka len výnimočným návštevám: hlivu natrhanú na kúsky, odstátu v náleve z kvasákov alebo naloženú v olejovom náleve s čerstvo pomletým farebným korením a s rôznymi druhmi syra. „… a so šéfkuchárom Vladimírom Lokšíkom, ktorý v hoteli v Rajeckých Tepliciach robí fantastickú dubákovú zmrzlinu, sme sa dohodli, že raz namieša aj hlivovú,“ navnadí nás pestovateľ nakoniec už na leto.
